perfeiçoar - verbo
per·fei·ço·ar transitivo; pronominal
Indicativo |
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Pretérito perfeito
| Pretérito mais-que-perfeito
| Futuro imperfeito
| Futuro perfeito (condicional)
|
perfeiçoo perfeiçoas perfeiçoa perfeiçoamos perfeiçoais perfeiçoam
| perfeiçoava perfeiçoavas perfeiçoava perfeiçoávamos perfeiçoáveis perfeiçoavam
| perfeiçoei perfeiçoaste perfeiçoou perfeiçoamos / perfeiçoámos perfeiçoastes perfeiçoaram
| perfeiçoara perfeiçoaras perfeiçoara perfeiçoáramos perfeiçoáreis perfeiçoaram
| perfeiçoarei perfeiçoarás perfeiçoará perfeiçoaremos perfeiçoareis perfeiçoarão
| perfeiçoaria perfeiçoarias perfeiçoaria perfeiçoaríamos perfeiçoaríeis perfeiçoariam
| Conjuntivo / Subjuntivo
| Imperativo
| Infinitivo
| Outras formas
|
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Futuro
| Afirmativo (Negativo)
| perfeiçoar
| Gerúndio
|
perfeiçoe perfeiçoes perfeiçoe perfeiçoemos perfeiçoeis perfeiçoem
| perfeiçoasse perfeiçoasses perfeiçoasse perfeiçoássemos perfeiçoásseis perfeiçoassem
| perfeiçoar perfeiçoares perfeiçoar perfeiçoarmos perfeiçoardes perfeiçoarem
| - perfeiçoa (perfeiçoes) perfeiçoe perfeiçoemos perfeiçoai (perfeiçoeis) perfeiçoem
| Pessoal perfeiçoar perfeiçoares perfeiçoar perfeiçoarmos perfeiçoardes perfeiçoarem
| perfeiçoando
Particípio passado
perfeiçoado | perfeiçoada | perfeiçoados | perfeiçoadas |
|
Flexiona como : amar
|