bromar - verbo
bro·mar transitivo
Indicativo |
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Pretérito perfeito
| Pretérito mais-que-perfeito
| Futuro imperfeito
| Futuro perfeito (condicional)
|
bromo bromas broma bromamos bromais bromam
| bromava bromavas bromava bromávamos bromáveis bromavam
| bromei bromaste bromou bromamos / bromámos bromastes bromaram
| bromara bromaras bromara bromáramos bromáreis bromaram
| bromarei bromarás bromará bromaremos bromareis bromarão
| bromaria bromarias bromaria bromaríamos bromaríeis bromariam
| Conjuntivo / Subjuntivo
| Imperativo
| Infinitivo
| Outras formas
|
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Futuro
| Afirmativo (Negativo)
| bromar
| Gerúndio
|
brome bromes brome bromemos bromeis bromem
| bromasse bromasses bromasse bromássemos bromásseis bromassem
| bromar bromares bromar bromarmos bromardes bromarem
| - broma (bromes) brome bromemos bromai (bromeis) bromem
| Pessoal bromar bromares bromar bromarmos bromardes bromarem
| bromando
Particípio passado
bromado | bromada | bromados | bromadas |
|
Flexiona como : amar adjetivo PP : bromado
|