emparvoar - verbo
em·par·vo·ar transitivo; intransitivo
Indicativo |
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Pretérito perfeito
| Pretérito mais-que-perfeito
| Futuro imperfeito
| Futuro perfeito (condicional)
|
emparvoo emparvoas emparvoa emparvoamos emparvoais emparvoam
| emparvoava emparvoavas emparvoava emparvoávamos emparvoáveis emparvoavam
| emparvoei emparvoaste emparvoou emparvoamos / emparvoámos emparvoastes emparvoaram
| emparvoara emparvoaras emparvoara emparvoáramos emparvoáreis emparvoaram
| emparvoarei emparvoarás emparvoará emparvoaremos emparvoareis emparvoarão
| emparvoaria emparvoarias emparvoaria emparvoaríamos emparvoaríeis emparvoariam
| Conjuntivo / Subjuntivo
| Imperativo
| Infinitivo
| Outras formas
|
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Futuro
| Afirmativo (Negativo)
| emparvoar
| Gerúndio
|
emparvoe emparvoes emparvoe emparvoemos emparvoeis emparvoem
| emparvoasse emparvoasses emparvoasse emparvoássemos emparvoásseis emparvoassem
| emparvoar emparvoares emparvoar emparvoarmos emparvoardes emparvoarem
| - emparvoa (emparvoes) emparvoe emparvoemos emparvoai (emparvoeis) emparvoem
| Pessoal emparvoar emparvoares emparvoar emparvoarmos emparvoardes emparvoarem
| emparvoando
Particípio passado
emparvoado | emparvoada | emparvoados | emparvoadas |
|
Flexiona como : amar
|